Pomenovanie pašmína vzniklo z perzského slova „pasha“, čo znamená vlna. Označenie kašmír pre kašmírovú vlnu zase vzniklo podľa historického územia v Ázií, ktoré sa volá Kašmír. Tento himalájsky región stále existuje, nachádzajú sa tu oku lahodiace končiare a údolia, avšak o toto územie neustále bojujú Pakistan a India, podľa neoficiálnych štatistík tu denne zomrie aj 15 ľudí.

Prvá písomná zmienka o pašmínach pochádza z afgánskych textov a pochádza pravdepodobne ešte z čias pred naším letopočtom. Predpokladá sa, že na území Nepálu a Kašmíru sa vyrábajú pašmíny už tisíce rokov.

Obyvatelia himalájskych oblastí zistili, že kozy žijúce v tunajších náhorných plošinách sú obdarené veľmi unikátnou srsťou, ktorá im poskytuje najlepšiu izoláciu od drsnej klímy. Práve vďaka nej dokážu bez problémov prekonať mrazy, ktoré počas roka niekedy dosahujú aj 40 stupňov pod nulou. Ich srsť začali teda starostlivo vyčesávať a vznikli prvé pašmíny.

Kvôli jemnosti kašmíru sa jeho vlna nemôže spriadať strojovo, ale poctivo ručne. Ručná výroba sa síce samozrejme zachovala dodnes, avšak na trhu sa vyskytuje veľké množstvo falzifikátov, ktoré sa vyrábajú strojovo zo syntetických materiálov.

Pašmíny sprevádza veľmi bohatá a zaujímavá história. V starovekých civilizáciách vždy sprevádzali tých najmocnejších. Úžasné ručne tkané šály z kašmíru si neskôr zamilovalo mnoho kráľov a cisárov, odvtedy sprevádza kašmírové vlákno prezývka „fiber for kings“, čiže vlákno pre kráľov. Za zdokonalenie spracovania kašmírového vlákna môžeme poďakovať predchodcom Nepálčanov. Tam sa tieto schopnosti dedia z generácie na generáciu  a v súčasnosti je výroba kašmírového oblečenia jedným z mála zdrojov obživy v chudobnom Nepále.

O pašmínach a výrobkoch z kašmíru sa neskôr dozvedela aj Európa. Síce sa našli už dávno v paláci Júlia Cézara, začali byť známe až koncom 18. storočia. Obľubovala ich francúzska kráľovná Maria Antoinetta. Samotného Napoleona nadchli pašmíny svojou kvalitou natoľko, že ich kupoval pre svoju lásku Josephine. O kašmíre sa hovorí, že má v sebe nehmotnú energiu a šíri lásku a pozitívnu vibráciu. Možno práve preto bol Napoleon úspešný – s Josephine sa vzali.

Európsky trh so pašmínami však v roku 1870 zaznamenal kolaps – dôvodom bola ekonomická stagnácia a možno aj zmena vkusu Európanov.

Pašmíny sa na výslnie opäť dostali koncom 20. storočia, odkedy ich dizajnéri z Londýna, New Yorku a Paríža začali začleňovať do svojich kolekcií. Ich produkcia naďalej pokračuje v Nepále, kde sa stále vyrábajú poctivou ručnou výrobou.